Jánošíkove dni 2009 - štvrtok

Včerajším dňom (30.júl 2009) sa začal 47.ročník Jánošíkových dní v Terchovej. Počas úvodného dňa podujatia, boli odovzdané Ceny obce Terchová pre Mariána Slivku, Jána Mihu a Rudolfa Patrnčiaka. Čestné občianstvo bolo udelené Ladislavovi Cingelovi. Večer, v kultúrnom dome vystúpilo množstvo umelcov, ktorí otvorili Jánošíkove dni 2009.
Fotografie - štvrtok 

Ladislav Cingel
Ing. Ladislav Cingel sa narodil 18. 12. 1949 v Dunajskej Lužnej – Jánošíkovej ako druhý syn rodičov Jozefa Cingela – Martinča a Márie Muráňovej – Zlienskej, ktorí sa do vtedajšieho Schildernu na Žitnom ostrove presťahovali z Terchovej. Po skončení základnej a strednej školy vyštudoval popri zamestnaní Poľnohospodársku univerzitu v Nitre. V roku 1973 sa oženil a spolu s manželkou Kristínou vychovali päť dcér. Po Novembri 1989 sa z podnetu priateľov rozhodol kandidovať na funkciu starostu obce Dunajská Lužná za Kresťansko-demokratické hnutie. A uspel nielen v prvých demokratických voľbách roku 1990, ale aj v ďalších štyroch! Funkciu starostu Dunajskej Lužnej tak vykonáva už takmer 20 rokov! V rokoch 2001 – 2005 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja za okres Senec, v rámci ZMOS-u je členom rady regiónu Podunajsko. 
Ladislav Cingel nikdy nestratil kontakt s rodiskom svojich rodičov, naopak, vždy sa hrdo hlásil ku koreňom vlastného rodu. Počas detstva takmer pravidelne trávil prázdniny v Štefanovej u starých rodičov z maminej strany. Aj preto mu kraj pod Rozsutcom tak prirástol k srdcu, aj preto spolu s rodinou a priateľmi nemôže chýbať na Jánošíkových či Cyrilometodských dňoch. Ako starosta Dunajskej Lužnej každý rok organizuje autobusový zájazd do Terchovej, aby aj jeho spoluobčania mali možnosť byť účastníkom folklórneho festivalu Jánošíkove dni. Ako sám hovorí, i takouto formou sa snaží udržiavať u svojich spoluobčanov dedičstvo našich otcov.
Čestné občianstvo Obce Terchová sa udeľuje tohtoročnému jubilantovi Ing. Ladislavovi Cingelovi za celoživotný prínos k propagácii našej obce a pestovaniu terchovského povedomia medzi rodákmi a ich potomkami na západnom, respektíve južnom Slovensku. 


Martin Slivka
Filmový scenárista a režisér, etnograf a vysokoškolský pedagóg Martin Slivka sa narodil
1. 11. 1929 v Spišskom Štiavniku. Absolvoval štúdium réžie na FAMU v Prahe, etnografie a folkloristiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Od roku 1955 bol režisérom Štúdia krátkeho filmu v Bratislave, od roku 1977 pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. Ide o jednu z najvýznamnejších osobností novodobej slovenskej kultúry. Vo svojej tvorbe sa zameriaval najmä na ľudovú kultúru, jej autentické formy a prejavy. V tomto ohľade sa stal priekopníkom takzvanej etnografickej línie slovenského dokumentarizmu. Z jeho mimoriadne bohatej filmárskej činnosti pripomenieme aspoň jedinečný cyklus o ľudovej kultúre, ktorý nakrútil v rokoch 1972 – 73. Išlo o umelecky unikátne dokumenty o najstarších remeslách, fašiangoch, výšivkách, obradovom divadle a poodbne. Viaceré filmy Martina Slivku získali ocenenia na prestížnych domácich i medzinárodných festivaloch a prehliadkach. Film Odchádza človek (1968) zaradilo UNESCO v roku 1995 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Martin Slivka mal úprimný hlboký vzťah aj k Terchovej a ľudovej kultúre Jánošíkovho kraja, ktorý pravidelne navštevoval. Terchovské motívy a inšpirácie sa preto významne premietli do niekoľkých jeho diel. Osobitne však treba pripomenúť dva filmy, ktoré zásadným spôsobom reflektujú a najmä dokumentujú tunajší hudobný prejav a v širších súvislostiach i celú miestnu ľudovú kultúru a tradíciu; ide o filmy Terchovská muzika (1984) a Muchovci (1988). Plodný život a dielo Martina Slivku sa s definitívnou platnosťou uzavrelo 23. 9. 2002. O šesť neskôr nakrútil o ňom režisér Martin Šulík film Muž, ktorý sadil stromy. V tomto filme majú svoju významnú rolu aj Bratia Muchovci z Terchovej.
Cena Obce Terchová sa udeľuje profesorovi Martinovi Slivkovi im memoriam za výnimočný umelecký prínos k všestrannej propagácii a dokumentácii ľudovej kultúry a folklóru Jánošíkovho kraja. Aj takouto formou si chce naša obec uctiť a pripomenúť blížiace sa nedožité 80. výročie narodenia tohto výnimočného umelca a vzácneho človeka.


Ján Miho
Folklorista a podnikateľ Ján Miho sa narodil 29. 3. 1949 v Terchovej. Jeho životné smerovanie osudovo poznačilo prostredie rodnej osady, kde sa v 50. a 60. rokoch minulého storočia ešte zachovali jedinečné autentické prejavy ľudovej tradície, najmä hudby. Ján Miho, po terchovsky Jano Miho, sa vždy hrdo hlásil k odkazu legendárnej Kvočkovskej muziky. Charakterizoval ju svojsky archaický interpretačný štýl, veľké bezbrehé srdce a zdravý dedinský humor, v ktorom bola v kondenzovanej podobe sprítomnená storočná ľudská skúsenosť a pamäť kvočkovských muzikantov. Ten, kto videl nezabudnuteľný film režiséra Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, vie, čo sa tým chcelo povedať a zdôrazniť.
Ján Miho sa postupom času zaradil medzi tých terchovských folkloristov, ktorí svoje vlastné videnie a vnímanie rodiska posunuli do širokých interpretačných významov a súvislostí. V ich bezprostrednom rámci sa akosi zákonite a prirodzene stretávajú láska k Terchovej, rodine, príbuzným, tradíciám s úprimným kamarátstvom a prežitými huncútstvami. Nad všetkým ale majestátne dominuje úprimný vzťah k osvedčeným kresťanským pilierom, prostredníctvom ktorých sa terchovské srdce a terchovská duša rozozvučali, rozihrali a rozospievali v celej svojej neopakovateľnej kráse i rozmanitosti.
Cena Obce Terchová sa udeľuje Jánovi Mihovi pri príležitosti jeho životného jubilea za celoživotný prínos k rozvoju, propagácii i dokumentácii ľudového kultúrneho dedičstva rodiska. Zároveň s tým nemožno obísť ani významné zásluhy v súvislosti s rozvojom terchovského futbalu, ako i podporou mnohých kultúrnych, duchovných, športových a spoločenských podujatí.


Rudolf Patrnčiak
Dlhoročný riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska Rudolf Patrnčiak sa narodil 26. 2. 1959 v Terchovej. Pochádza zo známeho bačovského rodu, ktorý si vždy hrdo ctil, rozvíjal a propagoval ľudové tradície a kultúru rodného Jánošíkovho kraja. Na túto líniu kontinuálne nadviazal aj Rudolf Patrnčiak, ktorý sa svojou dlhoročnou obetavou umeleckou, organizačnou a manažérskou činnosťou zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti regionálnej kultúry v celonárodných, respektíve celoslovenských reláciách. Za všetky jeho mnohostranné aktivity pripomenieme nezastupiteľný podiel na profilovaní Jánošíkových dní, Cyrilometodských dní, ako i mnohých ďalších kultúrnych, duchovných, športových a iných spoločenských podujatí, ktoré sa konajú na území obce. Nemožno obísť ani Patrnčiakove neoceniteľné zásluhy v súvislosti s vytváraním podmienok pre tunajších začínajúcich umelcov, ďalej pôsobenie v svetoznámej muzike Bratov Muchovcov, vydávanie novín Terchová, knižných publikácií, dlhodobú spoluprácu s rozhlasom a televíziou,  a tak ďalej a tak ďalej. Práve vďaka jeho neutíchajúcej energii, tvorivosti, nápadom, kontaktom, otvorenosti a schopnosti viesť zmysluplný dialóg sa Terchová stala výnimočným kultúrnym fenoménom, ktorý už dávno prekonal obmedzenia a stereotypy slovenských chotárov.
Pri príležitosti významného životného jubilea, 50. rokov, sa udeľuje Rudolfovi Patrnčiakovi Cena Obce Terchová za dlhoročný všestranný prínos ku komplexnému kultúrnemu, duchovnému a spoločenskému rozvoju Jánošíkovho kraja, ako aj k celoživotnej propagácii našej ľudovej kultúry a folklóru v domácom i medzinárodnom kontexte.